Brumík na bicykli

Brumík ráno vykukol z okna, zamrkal do hrejivého slniečka a povedal si, že je deň ako stvorený na výlet na bicykli. Nebude to však len tak hocijaký výlet. Sľúbil deťom zohnať nejakú dobrotu a on svoje slovo drží. Vyrazil teda poľnou cestou a premýšľal, čo majú deti najradšej. Určite by to malo byť niečo sladké, ale tiež zdravé a šťavnaté. Cesta ho zaviedla až do tieňa lesa a Brumík si naraz uvedomil, že ho šliapanie na bicykli celkom unavilo. Navyše, tľapol sa tlapkou do čela, nechal doma desiatu a už začínal mať poriadny hlad. Zastavil sa, oprel bicykel o najbližší strom a chystal sa poobzerať po niečom na zahryznutie, keď vtom zbadal na lúčke jahôdky. Jednu červenšiu než druhú. Rozbehol sa tam a šup s nimi do pusy. „Sú veľmi dobré,“ hovoril si Brumík. „A mám to! Toto je predsa tá správna dobrôtka, ktorú som deťom sľúbil.“ Popoludní sa teda na lúčku vrátil a pre deti nazbieral veľký košík plný dobrých jahôdok.