Rozprávka o čokoládovej hore

„Ľavú nohu sem, pravú o kúsok vyššie, tlapkou sa chytiť za tento výčnelok a tu sa poriadne priviazať. Hlavne sa nedívať veľmi dole, premýšľať musím o vrcholčeku. Už je k nemu len kúsok! Unavený som, len čo je pravda, ale teraz už vydržím. Som predsa medvedík a viem liezť aj šplhať sa, som predsa Brumík a deti nesklamem. Sľúbil som pre všetky horu čokolády. Posledná prekážka a konečne som tu, úplne hore – na čokoládovej hore. Nie je len moja, kúsok z nej má každý na dosah.“