Brumík s úľom

Brumík bol na svojej popoludňajšej prechádzke a zrazu začul tichulinký plač. Chvíľu počúval, z ktorého smeru sa ozýva, a potom na jednom lístočku vedľa cesty našiel malú, veľmi smutnú včeličku. Starostlivo sa jej opýtal, čo sa stalo. Včielka mu medzi vzlykmi začala rozprávať, ako ju jej kráľovná poslala pre peľ z púpav, ktorý včielky pridávajú ako tajnú prísadu do svojho vyhláseného medu. Ako však žiadnu púpavu v okolí nemohla nájsť, tak letela stále ďalej a ďalej, až sa stratila. A teraz nevie, kade domov. Brumík sa zamyslel a po chvíli sa opýtal, či úľ, v ktorom býva, nie je náhodou na kraji lesa s výhľadom na lúku plnú bodliakov. Včielka prekvapene prikývla. „Tak to viem, kde je,“ zasmial sa Brumík. „Poleť za mnou a ja ťa tam odvediem.“ Keď dorazili k úľu, bolo tam plno vyľakaných včeličiek. Všetky mali starosť o malú včielku a veľmi sa im uľavilo, keď ju Brumík priviedol. Sama kráľovná sa mu poďakovala a sľúbila, že pre neho aj pre všetkých jeho kamarátov pripraví ten najsladší med.