Brumík s fľašou mlieka

„Kam asi tečie mlieko z jazierka pod týmto mliečnym vodopádom?“ pomyslel si Brumík. „Mal by som to preskúmať.“ Rozhliadol sa, aby našiel najlepšiu cestičku, ktorou by sa mohol vydať, a nestratil pritom z očí bielu stužku mlieka utekajúcu cez kamene. Našiel ju kúsok pred sebou. Čím dlhšie šiel, tým hustejším krovím sa musel predierať, kľučkovať medzi väčšími stromami a sem-tam aj po kameňoch preskákať z jedného brehu potoka na druhý. Keď už si začal pomaly vyčítať, že sa do takého dobrodružstva vôbec pustil, zahliadol v diaľke niečo povedomé, niečo, čo prekračovalo potôčik jedným veľkým skokom. Pridal do kroku, aby sa dostal bližšie, a zrazu zostal prekvapene stáť. „Ale veď to je predsa drevený mostík cez mliečny potok kúsok od môjho domčeka! Len dve zatáčky týmto smerom a som doma. Tak teraz aspoň viem, že pre lahodné mlieko z vodopádu nemusím chodiť nikam ďaleko.“