Bebe Brumík

Brumíkov zimný príbeh

„Ahoj, Brumík!“ zavolali veselo Apolénka, Vilík i <jmenoDitete> a oklepali si biele vločky z čiapok, bundičiek a topánok. „Pôjdeš sa von hrať? Je tam veľa snehu.“

„Ahoj, už som oblečený a čakám len na vás. Ale počkajte,“ zarazil sa, „kde je <jmenoNejKamarada>?“

„Už zase ochorel. Vždy, keď sa ochladí alebo je sychravo a hrá sa chvíľu vonku, má z toho nádchu a kašle,“ odpovedal Vilík.

„To je teda nepríjemné,“ zachmúril sa Brumík. „Tak viete čo? Kým pôjdeme <oblibenaZimniCinnost>, naberieme do košíka jabĺčka, mandarínky a aj nejakú zeleninu ako mrkvičky alebo paradajočky a donesieme to mamičke, nech sa <jmenoNejKamarada> rýchlejšie uzdraví.“

„Keď <jmenoNejKamarada> na ovocie ani zeleninu veľmi nie je,“ zapochybovala Apolénka. „V škôlke na obede ich vždy necháva a ani na desiatu si z domova žiadne ovocie nenosí.“

„Aha,“ poškrabal sa Brumík na hlave. „Mne stále vŕtalo hlavou, prečo tak často stoná, a asi už som na to prišiel. Poďte, ten košík pripravíme a pôjdeme za ním na návštevu.“

Zašli teda k Brumíkovi do pivnice, vybrali tie najčervenšie jabĺčka, najšťavnatejšie hrušky a pomaranče, nezabudli ani na mrkvičky, uhorky alebo hrášok a s plným košíkom sa potom vydali na cestu.

Netrvalo dlho a všetci stáli vo vyhriatej izbe, kde na mňa spod periny mrkal <jmenoNejKamarada>.

„Priniesli sme ti nejaké vitamíny, aby si sa ľahšie uzdravil,“ povedal Brumík.

„Ďakujem, ste veľmi milí,“ odpovedal <jmenoNejKamarada>, „ale asi si nedám. Mám tu teplý čaj, sušienky a to mi stačí.“

„Nie, nie,“ zavrtel hlavou Brumík. „Toto všetko je pre teba a musíš mi sľúbiť, že to zješ. Kamaráti mi povedali, že ovocie ani zeleninu vôbec neješ, a to nie je ani trochu správne. Oboje je zdravé a zdravý chceš predsa byť aj ty. Určite ťa nebaví ležať stále v postieľke, keď je vonku tak pekne. Daj si každý deň jabĺčko alebo iné ovocie a uvidíš, že už ťa nádcha nechytí. Potom s nami budeš môcť vystrájať celú zimu a žiadny bacil si na teba netrúfne.“

V tom zrazu ešte <jmenoDitete> vytiahne ruku z vrecka a natiahne ju k chorému kamarátovi. Čo to v nej drží? „Na, pochutnaj si, tu je ešte <oblibeneOvoceZelenina> odo mňa.“

<jmenoNejKamarada> prekvapene zamrkal očami, poďakoval a rozhliadol sa po svojich dobrých kamarátoch. potom siahol do košíka, vylovil šťavnatú mandarínku, olúpal ju, rozdelil na mesiačiky, každému po jednom ponúkol a zvyšok schrúmal sám, aby čo najskôr porazil kašeľ a mohol si tiež užívať tohtoročný sneh.