Bebe Brumík

S Brumíkom v tábore

BRUMÍKOV LETNÝ TÁBOR PLNÝ HIER A DOBRODRUŽSTVA

Z vetvičiek poskladaný nápis nad drevenou bránou vítal deti v táborovej osade plnej pripravených stanov. Každého, kto prichádzal, privítal Brumík osobne a ukázal mu, kde bude počas nasledujúcich niekoľkých dní a nocí bývať. Chlapci aj dievčatá sa veselo rozbehli do svojich stanov, aby tam vybalili batôžky, ktoré doma s mamičkou starostlivo naplnili. A hele, pozrite- oblečenie, <oblibenaHracka>, rezne a rôzne dobroty, čo im mamička pripravila na cestu. Celým táborom sa niesol radostný smiech.

Teraz však k bráne prichádzal niekto, kto sa nesmial. <jmenoDitete> nebol rád, že tu musí byť. Vliekol sa pomaly k uvítacej bráne, a keď mu Brumík s úsmevom podával packu a vítal ho: „Ahoj, som Brumík a verím, že si tu všetci užijeme veľa zábavy. Ako sa voláš?“ <jmenoDitete> mu len ticho odpovedal: „Ahoj, volám sa <jmenoDitete>.“ A potom len bez veľkého záujmu pokračoval smerom k stanu, ktorý mu Brumík ukázal.

„Tu je asi niekomu smutno za rodičmi alebo kamarátmi,“ pomyslel si Brumík. „Až všetkých privítam, budem musieť za ním zájsť a trochu ho povzbudiť.“

<jmenoDitete> došiel do svojho stanu, pohodil batoh k zadnej stene, posadil sa tak, aby videl von, a smutno pozoroval pobehovanie ostatných detí. Po chvíli niekto zabúchal na stenu stanu. <jmenoDitete> sa otočil a ľahko pokýval hlavou na smejúceho sa Brumíka, ktorý sa ho spýtal, či môže na chvíľu zájsť na návštevu.

„<jmenoDitete>, môžem vojsť?“ pýtal sa Brumík. <jmenoDitete> opäť len kývol.

„Ty si v tábore prvýkrát?“ pokračoval v otázkach Brumík. Ďalšie prikývnutie.

„A je ti smutno, že?“

<jmenoDitete> zdvihol oči, v ktorých sa objavili slzičky, a konečne prehovoril: „Mamička hovorila, že to tu bude pekné, že sa mi tu bude páčiť, ale mne sa tu zatiaľ ani trošku nepáči. Chýba mi mama s otcom aj moji kamaráti <jmenoNejKamarada> a <jmenoNejKamarada2>. Nemám sa tu s kým hrať, ani sa s kým porozprávať. Všetci sú cudzí.“

Brumík ho pohladil po vláskoch a povedal: „Mamička mala pravdu. Tu je to naozaj pekné. A že sa nemáš s kým hrať? Pozri sa von. Je tu veľa chlapcov a dievčat, všetci sem prišli preto, aby si tu našli nových kamarátov, ako si ty. Stačí len vybehnúť a začať sa s nimi rozprávať. A nemusíš sa báť, aj keby si bol hanblivý. Celý týždeň, čo tu budeš, budeme hrať veľa hier, napríklad hneď dnes to bude <oblibenaLetniAktivita>. Uvidíš, že skôr, ako pôjdeš domov, budeš mať kamarátov viac ako kedykoľvek predtým.“

A bola to pravda. Keď sa na konci týždňa <jmenoDitete> lúčil so všetkými deťmi, hovoril si, že to boli tie najveselšie prázdniny a že musí doma presvedčiť mamičku, aby sem smel ísť aj na budúci rok.