Bebe Brumík

U rybníka

„Plavky, nafukovacie koleso, uterák, desiata, <oblibenaHrackaDoBazenu>…“ kontroloval <jmenoDitete> pripravenú tašku. „Výborne, mám všetko.“

Dnes pôjdem s kamarátmi a Brumíkom k rybníku. Musel síce mamičke sľúbiť, že bude opatrný a vo všetkom Brumíka, ktorý ich dostal na starosť, poslúchne, ale aj tak sa tešil viac ako obyčajne, pretože Brumík sa bude s nimi vo vode určite hrať dlhšie ako mamička. <jmenoDitete> sa pozrel na hodiny a zistil, že je už čas vyraziť, a tak vybehol von, kde už na neho čakali <jmenoKamaradKluk> a Jožko.

„Ahoj,“ zavolal na privítanie <jmenoDitete>. „Kde je Brumík, už tu mal predsa byť?!“

„Musel ešte ísť k nám. Ocko má trochu strach, keďže tentokrát nejde s nami. Brumík sľúbil, že si s ockom pohovorí a ubezpečí ho, že všetko bude v poriadku. Ja sa ale bojím, že by si to naši mohli ešte rozmyslieť. Čo keby sme vyrazili k vode vopred? Potom mi už kúpanie nikto neprekazí a Brumík príde za nami. Určite ho napadne, že sme šli tam, keď nás nenájde tu.“

„Ale ak sme s Brumíkom dohovorení, že na neho počkáme tu, mali by sme skôr počkať,“ ošíval sa <jmenoDitete>.

„Neblázni,“ mávol rukou Jožko. „Čo by sa nám mohlo stať? Pri rybníku to všetci poznáme a Brumík nás o chvíľu dobehne. Ale ak chceš, môžeme hlasovať. Kto je za to, aby sme išli hneď?“

<jmenoDitete> a Jožko zdvihli ruku, takže bolo rozhodnuté, a vyrazili. Pri rybníku bolo v takýto krásny a slnečný deň plno. Všetci sa prezliekli do plaviek, <jmenoDitete> vytiahol svoje koleso a začal ho nafukovať.

„To chceš ísť vážne do vody s týmto?“ ohrnul nos Jožko a posmešne ukazoval na koleso.

„Áno,“ nenechal sa zneistiť <jmenoDitete>. „A ty by si si to svoje mal vziať tiež. Nevieš plávať lepšie ako ja.“

„To určite,“ odfrkol Jožko. „Konečne som tu bez rodičov, tak si nebudem brať nafukovacie koleso, aby som zasa vyzeral ako malé decko.“

<jmenoDitete> len pokrčil ramenami, zaštupľoval nafúknuté koleso, vzal si ho okolo pása a vbehol veselo so svojimi kamarátmi do vody. Chcel sa hrať len pri brehu, dokiaľ nepríde aj Brumík, ale Jožko bol bez dozoru na neudržanie, takže pokračoval do stále väčšej hĺbky.

„Čo tam stojíte,“ volal na nich. „Veď tá hĺbka nič nie je, nebuďte ako malé…“ A vtom jeho hlava zmizla pod hladinou. O chvíľku sa vynorila, ale namiesto rozosmiatej Jožkovej tváre <jmenoDitete> videl, ako jeho kamarát lapá po dychu a zúfalo máva rukami okolo seba. <jmenoDitete> sa otočil, aby začal volať o pomoc, ale to už videl, ako okolo neho beží medvedík, po pár krokoch skáče do vody a rýchlym tempom sa blíži k Jožkovi.

O chvíľku už boli <jmenoDitete>, <jmenoKamaradKluk> a Brumík s Jožkom vonku z vody. Medvedík Jožka starostlivo prezrel a keď zistil, že sa mu, našťastie, vôbec nič nestalo, zamračil sa na troch kamarátov tak, ako to ešte nevideli.

„Čo vás to napadlo?“ hundral. „Myslíte si, že keď nie sú s vami rodičia, tak nemusíte poslúchať? Nielenže ste na mňa nepočkali, kde ste mali, ale navyše ste išli aj sami do vody a ty, Jožko, dokonca bez kolesa! Žiadny z vás nie je taký dobrý plavec, aby mohol ísť do vody sám. Rodičia na vás pri kúpaní nedávajú pozor preto, že by vám chceli pokaziť zábavu, ale preto, aby sa vám nič nestalo. A keď nie sú rodičia s vami, musíte poslúchať toho, kto vás má na starosti, a to som bol dnes ja. Keďže však poslúchať neviete, tak sa osušte, prezlečte a ideme domov.“

Nikto z nich ani nemukol, vedeli, že dnes Brumíka sklamali a tiež vedeli, že nič takéto nabudúce neurobia.