Kvalitná, ľahká a najmä veku dieťaťa prispôsobená výstroj je dobrým základom nielen pre úspešné zvládnutie techniky lyžovania, ale i na prevenciu vážnejších úrazov. Ponúkame vám užitočné rady odborníka aj prehľad častí výstroja pre začínajúcich lyžiarov.

Lyže

S výberom lyží to budete mať v obchode o niečo jednoduchšie ako tomu bolo kedysi. Dnes už klasické lyže plne nahradili carvingové. Na svahu sa s nimi oveľa ľahšie manipuluje, čo vaše dieťa určite ocení. S klasickými lyžami sa stretnete už iba v bazároch. Správnu dĺžku lyží určíte na základe výšky dieťaťa. Začiatočníkovi postačia lyže po bradu. Ak máte doma už skúsenejšieho lyžiara, zvoľte lyže, ktoré mu budú siahať po nos, prípadne budú vo výške jeho postavy.

Viazanie na lyžiach musí byť prispôsobené hmotnosti a telesnej stavbe dieťaťa, avšak jeho nastavenie prenechajte odborníkovi. Radi vám s nim určite pomôžu v každom lyžiarskom servise. Podľa Mgr. Sylvie Dlouhej, vedúcej detského vzdelávania APUL ČR (Asociácie profesionálnych učiteľov lyžovania), je pri výbere lyží potrebné zohľadniť nielen výšku a váhu malého lyžiara, ale aj jeho schopnosti a fyzickú silu. „Väčšina rodičov kúpi pre svoje deti zbytočne dlhé lyže. Deti potom s lyžami zápasia a to im znepríjemní a sťaží ich lyžiarske začiatky,“ vysvetľuje Dlouhá. Zároveň dodáva že, „pre začiatočníkov do 6 rokov sú vhodné čo najkratšie lyže, zväčša po prsia, s veľkou flexiou a stredným krojením.“

Lyžiařske topánky

Lyžiarske topánky môžu byť vo výstroji malého športovca tou najproblematickejšou časťou. Aby ste sa vyhli namáhavému obúvaniu, odreninám a plaču na svahu, dajte si záležať pri ich výbere. Lyžiarky nesmú tlačiť, či byť príliš veľké. U detí platí, že čím viac klipsní má lyžiarska obuv, tým lepšie. Noha drží pevnejšie, tlak sa rozkladá na viacero miest a tým sa znižuje aj riziko zlomeniny. Dôležitý je aj sklon topánky, keďže jej predklon núti dieťa predkláňať sa a tým eliminuje nežiaduce zakláňanie. Podľa Sylvie Dlouhej musí lyžiarka vášmu dieťaťu umožniť, aby píšťala s chodidlom zvierala ostrý uhol. Nesmie prekážať pri chôdzi, ale ani v zaujatí optimálneho postoja pri jazde na lyžiach. „Pri výbere vhodných lyžiarok je potrebné najskôr si vyskúšať vnútornú topánku (futro) vybratú zo skeletu tak, aby dobre sedela. Ak vnútorná topánka dobre sedí, môžeme vyskúšať, ako zapnutá lyžiarka sedí pri prenesení váhy na jednu nohu v podrepe a pri záklone, kde sa lýtka opierajú do lyžiarok, nesmú dieťa tlačiť prsty v špičke,“ dopĺňa Dlouhá.

Lyžiařske paličky

Pri otázke, či má malý začiatočník používať paličky už od začiatku, sa vyskytujú rôzne protichodné názory. Podľa niektorých odborníkov je dôležité, aby si dieťa na palice zvykalo už od začiatku, pretože sa tak naučí správny lyžiarsky postoj. Mgr. Dlouhá však tvrdí, že pri výučbe malých začiatočníkov sa paličky nepoužívajú, pretože odvádzajú pozornosť od výučby a zvyšujú riziko úrazu. Ako určiť veľkosť lyžiarskych palíc? „Pre výpočet optimálnej dĺžky paličiek môžeme použiť staré dobré pravidlo a to keď obrátime paličky držadlom dole, pri ich uchopení pod tanierikom, by mala byť ruka dieťaťa ohnutá približne do pravého uhla,“ odporúča Dlouhá.

Lyžiařska prilba

Podstatnou súčasťou lyžiarskeho výstroja, na ktorú by ste určite nemali zabudnúť, je lyžiarska prilba. Tá chráni malého lyžiara pred úrazmi hlavy, ktoré nie sú na svahu žiadnou zriedkavosťou a tiež pred zimou. Pri jej výbere by ste si mali dať pozor na niekoľko zásad. Dbajte na to, aby bola prilba odľahčená a priedušná. Okrem toho, že jej vnútorná výstelka by mala byť príjemná na dotyk, overte si aj to, či je vyberateľná a dá sa ľahko oprať. Prilbu určite nekupujte bez toho, aby si ju dieťa vyskúšalo. Niektoré prilby majú špeciálny mechanizmus na zväčšenie či zmenšenie, avšak nech už ide o akýkoľvek model, vždy by mala pevne sedieť. Nesmie dieťa tlačiť a nesmie byť ani voľná. Pre deti tiež voľte radšej modely s pevnými ušami. Či už si potrpíte na dizajn alebo nie, vždy kupujte iba prilby, ktoré spĺňajú technické normy.

Dalšie ochranné pomôcky

Pri ochrane zdravia vašej ratolesti zohrávajú veľmi dôležitú úlohu i okuliare. Tie chránia oči malého lyžiara pred vetrom a padajúcim snehom. Najlepšie sú okuliare s vymeniteľnými sklami, keďže farebných priezorov je niekoľko typov a každý je vhodný do iného počasia. Podľa Sylvie Dlouhej je veľmi obľúbenou ochrannou pomôckou aj chránič chrbtice, pretože nijak dieťa neobmedzuje, schová sa pod vrchné oblečenie a v prípade možného pádu, mu môže zachrániť život.

Aby nám na svahu nebola zima

Aby ste si deň na svahu so svojou ratolesťou mohli naozaj užiť, nezabudnite na kvalitné a hlavne funkčné oblečenie. Podľa Sylvie Dlouhej majú deti zníženú schopnosť termoregulácie, a preto je potrebné udržať ich v teple, suchu a v pohodlí. Nájsť rovnováhu medzi tým, aby ste dieťa niekoľkými vrstvami oblečenia neobrali o pohyblivosť alebo naopak, mu počas niekoľkých hodín na zjazdovke nebola zima, je niekedy naozaj umenie. Nepremokavosť oblečenia a kvalitná funkčná spodná bielizeň sú základom úspechu. Najlepším riešením je však určite detská termobielizeň. Zvoľte kombináciu trička a spodkov namiesto pančušiek. Aby aj nohy boli v teple, stavte na bavlnené podkolienky, ktoré by mali byť vyššie ako lyžiarka. Na hornú časť tela je vhodné zvoliť radšej viac vrstiev, ktoré sa dajú v prípade potreby vyzliecť. Praktické je tričko s roláčikom, aby bol krk chránený a nemuseli ste malého lyžiara trápiť šálom. Ten môže byť pri lyžovaní i nebezpečný, keďže sa ľahko zachytí. Či už sa rozhodnete pre overal alebo kombináciu lyžiarskych nohavíc a vetrovky, pamätajte na to, že ich hlavnou vlastnosťou by mala byť nepremokavosť a priedušnosť. Samozrejmosťou lyžiarskej bundy by mal byť vysoký golier, snežný pás, sťahovateľný spodný lem a rukávy, systém vnútorných a vonkajších vreciek či reflexné prvky. Pozor si dajte na dĺžku nohavíc. Tie by mali prekrývať takmer celú lyžiarku a zabrániť tak vniknutiu snehu do topánky.
Niektorí výrobcovia detského zimného oblečenia vyrábajú i tzv. „rastúce oblečenie“, ktoré je možné jednoduchým spôsobom skrátiť alebo predĺžiť a dieťaťu tak vydržia viac, ako len na jednu sezónu.
Veľmi dôležité je chrániť hlavu. Hoci na našich svahoch tomu ešte nie je tak, prilba by mala byť samozrejmosťou a ak je jej súčasťou i tepelná vložka, hlava bude chránená a zároveň v teple. Na záver nezabudnite na rukavice. Vyhnite sa palčiakom, ktoré sú na lyžovanie nevhodné a siahnite radšej po nepremokavých prstových rukaviciach umožňujúcich správne držanie paličiek.
Nepremokavosť, pohodlnosť, voľný pohyb a teplo, to sú štyri základné vlastnosti, ktoré by malo mať oblečenie vášho malého lyžiara.

Ak radi lyžujete a vychutnávate si pobyt vo voľnej prírode, chcete, aby aj vaše dieťa zdieľalo rovnaké záujmy a naučilo sa čo najskôr suverénne a samostatne zísť kopec. Naučiť sa lyžovať však nie je pre dieťa také jednoduché. Vyžaduje si veľa fyzickej a psychickej námahy. Rodič by preto nemal mať na začiatku „veľké oči“ a očakávať, že z jeho ratolesti bude za týždeň výcviku nádejný Alberto Tomba či druhá Veronika Zuzulová.

Na všetko treba ísť postupne a pomaly. Možno sa vaše dieťa bude v začiatkoch brániť a báť sa, ale o to väčšie zadosťučinenie pocítite, ak po dlhých hodinách tréningu a vynaloženého úsilia, samo zíde kopec. Pamätajte však, že lyžovanie by malo dieťa baviť a z pohybu by malo mať najmä radosť. Mgr. Dlouhá, vedúca detského vzdelávania APUL ČR (Asociácie profesionálnych učiteľov lyžovania), zdôrazňuje, že akákoľvek aktivita, ktorú vykonávate s vašim potomkom, by mala byť pre neho hlavne zábavnou hrou. Ďalej pripomína, že v začiatkoch lyžovania treba brať do úvahy aj vývinovú stránku dieťaťa. Musíme vyberať vhodné cviky, ktoré dieťa jednoducho zvládne. V prvých krokoch na snehu nejde tak o predvedenú techniku, ale o zvládnutie konkrétneho prvku a pocit radosti z pohybu.

Kedy začať?

Deti by mali začať s lyžovaním vo veku okolo troch až štyroch rokov. Neodporúča sa učiť lyžovať mladšie deti, pretože ešte nemajú dostatočne vyvinutú koordináciu pohybov a nevedia sa dlhšie sústrediť. Pre mladšie deti je skôr dôležité, aby si privykali na sneh. Na začiatok skúste sánky, boby či klzák na sneh. Aj Mgr. Dlouhá dopĺňa: „Väčšinou sa neodporúča začať s lyžiarskou výučbou pred tretím rokom. Od troch rokov si je dieťa isté chôdzou a rovnováhou, začína koordinovať svoje pohyby, a preto je možné začať s prvými lyžiarskymi pokusmi.“ Ďalej dopĺňa, že „najvhodnejším začiatkom je vek medzi štvrtým a piatym rokom života, kedy dieťa dosahuje najväčšie lyžiarske pokroky.“

Obdobie zoznamovania sa s lyžami a snehom

Deti medzi 2 a 5 rokom sa chcú čo najviac hrať. Chýba im síce cieľavedomosť a vytrvalosť, ale vedia byť nepretržite v pohybe a bez ťažkostí striedajú činnosti. Toto obdobie by sme mohli nazvať aj etapou zoznamovania sa s lyžami a celkovo s pobytom v prírode. Je potrebné, aby sa deti zoznámili s výstrojom, snehom a zimou. Deti treba nechať, aby sa venovali svojim záľubám. Rodič alebo inštruktor je len pomocníkom a iniciátorom zábavy. Nemôže pôsobiť ako autoritatívny „diktátor“, pretože takýmto postojom dieťaťu znepríjemní, ba priam až zhnusí, pobyt na čerstvom vzduchu. Záujem pri hraní možno udržať pomocou saní, lyží, minibobov, lopty a pod.. Medzi vhodné cviky na zoznamovanie sa so snehom môžeme zaradiť napríklad súťaž, kto si najskôr pripne a odopne lyže, sedy na pravý a ľavý bok, sed medzi lyže, zdvíhanie lyží, predkláňanie sa, chytanie sa špičky a päty lyže, alebo aj naháňačka v lyžiarkach. Pomocou týchto hier si dieťa postupne zvyká na výstroj a získava na svahu istotu. Ďalej sa môžu zahrať na medveďa, kde deti chodia za sebou v kruhu a na povel pridupávajú, alebo na bociana, kedy zdvíhajú nohy, respektíve si môžu zahrať naháňačku na lyžiach bez palíc vo vymedzenom priestore a rovnako aj starú známu guľovačku.

Obdobie hravej výučby

Vek 6 - 10 rokov je ideálny na vyučovanie lyžovania, nakoľko deti sú už zo školy zvyknuté na dodržiavanie disciplíny. Toto obdobie sa nazýva aj obdobím hravej výučby. Je dobré, ak sa deti v tomto veku učia lyžovať v kolektíve, kde sa naučia spolupracovať, tolerovať sa navzájom, ale aj zdravo súťažiť. Rovnako aj hry sú pre ne atraktívnejšie, ak ich môžu vykonávať v spolupráci so svojimi kamarátmi. Deti sa v tomto veku učia prostredníctvom zmyslových vnemov a učenie je hlavne zážitkové. Sú motivované tým, čo je pre ne príjemné a nepríjemné. Pri výcviku kopírujú pohyby vyučujúceho či už je to inštruktor, rodič alebo rovesník. Je teda dôležité, aby rodič, respektíve inštruktor, bol skúsený a dobrý lyžiar, aby dieťa nenadobudlo hneď v začiatkoch zlé návyky. Aj Mgr. Dlouhá dodáva: „rodičia, ktorí sú dobrí lyžiari, majú skúsenosti so základnou lyžiarskou metodikou a hlavne majú pevné nervy, sa môžu bez problémov pustiť do výučby svojich ratolestí sami. V opačnom prípade je lepšie obrátiť sa na odborníkov a dieťa zveriť do rúk skúseného inštruktora.“

Dieťa v začiatkoch pri lyžovaní musíme zaujať. Predpokladom úspechu je prispôsobenie sa ich detskému svetu na základe znalosti ich myslenia, pocitov, správania, ale aj toho, čo ich dokáže motivovať, po čom túžia a čo ich baví. Pri učení detí je vhodné, aby mali k dispozícii rôzne pomôcky, ktoré im zatraktívnia zimné radovánky. Sú to napríklad tabule so zvieratkami, kolky, farebné loptičky, molitanové dosky, kruhy, farebné tyče alebo aj farebné vlajky. Aj Mgr. Dlouhá súhlasí, že týmito pomôckami už väčšinou disponujú lyžiarske školy, či detské funparky a kidparky vo väčších lyžiarskych strediskách. Ak si už dieťa zvyklo na nové lyže a lyžiarky, nastupuje fáza, kedy si postupne musí zvykať na svah. Aj malé „somárske lúky“ vyzerajú pre deti nebezpečne, hlavne keď stoja na dvoch klzkých „doskách“, ktoré sa rýchlo šmýkajú po bielučkom snehu. V prvom rade sa musí dieťa naučiť, ako bezpečne na lyžiach zastať. Postupne prechádzajú k náročnejším cvičeniam, kde sa naučia ako správne pluhovať, v pluhu zastaviť a nakoniec to najdôležitejšie – ako robiť oblúky. Skúsený inštruktor im v tomto ich snažení pomáha, posmeľuje ich a poskytuje pre deti oporu. Keď dieťa zistí, že kopec nie je až taký „strašiak“, postupne sa naučí riadiť smer svojej jazdy, ovládať svoju rýchlosť a bezpečne brzdiť.

Na čo treba dbať?

Ako už bolo spomínané, lyžovanie pre dieťa nie je jednoduché. Pri učení musí prekonávať vrodené reflexy ako aj neukončený telesný vývin. Deti s obľubou jazdia v nízkom a vysadenom postoji, majú sklon k jazde po vnútorných hranách, v širšej stope a miernom pluhu. Aby zvládli všetky nástrahy, ktoré tento šport prináša, je dôležité dbať na osvojenie si pružného postoja, dynamického udržiavania rovnováhy a prenášanie hmotnosti z lyže na lyžu. Zvládnutie základných techník lyžovania však nie je jediné, čo sa musí malý pretekár naučiť. Správať sa na svahu zodpovedne, vyhodnotiť nebezpečnosť situácie, ale i schopnosť prispôsobiť svoju jazdu kvalite snehu a stupňu náročnosti svahu sú veľmi podstatné, aby dieťa pri lyžovaní neohrozilo seba či druhých.

Na to, aby vaše dieťa prekonalo počiatočný strach z lyžovania, by ho mal viesť niekto skúsený a hlavne trpezlivý. Nekričte na dieťa a nenúťte ho do niečoho, na čo sa necíti. No každá minca má dve strany. Ak budete príliš benevolentní a prispôsobíte výučbu len potrebám a požiadavkám dieťaťa, môže si na to ľahko privyknúť a nebude sa na výučbu sústrediť. Ak je to potrebné, zvýšte hlas a rázne mu vysvetlite, čo sa smie a čo nie. Ak nájdete zdravú rovnováhu medzi hrou a tréningom, budete na správnej ceste k vychovaniu malého športovca.